| AKO ZÍSKAŤ ODPUSTKY? ÚPLNÉ ODPUSTKY: 7. Na získanie úplných odpustkov treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému.
Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.
8. Tri uvedené podmienky sa môžu splniť niekoľko dní pred vykonaním predpísaného dobrého skutku alebo po ňom; vhodné je však, aby sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca boli vykonané v ten istý deň ako skutok obdarený úplnými odpustkami.
9. Jednou sviatostnou spoveďou možno získať viaceré úplné odpustky; ale jedným svätým prijímaním a jednou modlitbou na úmysel Svätého Otca možno získať iba jedny úplné odpustky.
10. Podmienka, ktorá zahrňuje modlitbu na úmysel Svätého Otca, sa celkom spĺňa, keď sa recituje na úmysel Svätého Otca raz Otče náš a Zdravas'; každému veriacemu sa však dáva možnosť pomodliť sa akúkoľvek inú modlitbu podľa osobnej zbožnosti a oddanosti voči Rímskemu Veľkňazovi. (Z apošt. konštitúcie Indulgentiarum doctrina z 1. januára 1967) ČIASTOČNÉ ODPUSTKY: 7. Na získanie úplných odpustkov treba vykonať dobrý skutok obdarený úplnými odpustkami a splniť tri nasledujúce podmienky: sviatostnú spoveď, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel Svätého Otca. Okrem toho sa vylučuje akákoľvek trvalá záľuba k akémukoľvek hriechu, aj k ľahkému.
Ak chýba táto dispozícia alebo ak sa nesplnia tri uvedené podmienky, možno získať iba čiastočné odpustky.11. Veriaci, ktorý nábožne používa nejaký kňazom riadne požehnaný predmet (kríž, ruženec, škapuliar, medailu), môže získať čiastočné odpustky. (Z apošt. konštitúcie Indulgentiarum doctrina z 1. januára 1967) -
RADIKÁLNA ZMENA ŽIVOTA - ako vidieť, získanie úplných odpustkov je je možné len vtedy, ak sa človek úplne a radikálne zriekne každého hriechu. Je to vlastne ono vnútorné pokánie, ktoré je podmienkou ich odpustenia: KKC 1431 Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie celého nášho srdca k Bohu, skoncovanie s hriechom, zavrhnutie zla spolu s odporom ku zlým skutkom, ktorých sme sa dopustili. Zároveň zahrnuje túžbu a rozhodnutie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a s dôverou v pomoc jeho milosti. Toto obrátenie srdca je sprevádzané spásonosnou bolesťou a zármutkom, ktoré cirkevní Otcovia nazývali animi cruciatus (trýzňou ducha), compunctio cordis (skrúšenosťou srdca). Okrem toho je potrebné vykonať: -
ODPUSTKOVÝ ÚKON, ktorým navonok toto svoje odhodlanie radikálne zmeniť život a vynaložiť na to aj svoju námahu, dokazujeme navonok. Kedysi napríklad boli takýmito úkonmi púť do Ríma, či Jeruzalema (pešo, v nebezpečenstvách, číhajúcich po ceste, to nebola žiadna maličkosť, ako sú dnešné pohodlné zájazdy autobusom, či lietadlom). Inokedy to mohlo byť darovanie značného obnosu peňazí na diela Evanjelia, v prospech Cirkvi, alebo chudobných, podobný odpustkový úkon vidíme už v Písme u Zacheja: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." (Lk 19,8). Pojem "značný" sa vždy líši od človeka k človekovi, ako hovorí aj Písmo: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie." (Lk 21,3n). Vzhľadom na to, že tento skutok je len symbolickým znakom hlbokého vnútorného obrátenia, prameniaceho z pokánia, je dnes tendencia uprednostňovať skutky menej náročné. -
SPOVEĎ A PRIJÍMANIE - súvisia s pokáním a odpustením hriechov (spoveď ako zavŕšenie vnútorného pokánia v zmysle KKC 1431). Po takomto obnovení Zmluvy s Bohom (zrušenej hriechom) sa táto potom slávi v Eucharistii ako znak a znamenie skutočného návratu človeka k Bohu. -
MODLITBA NA ÚMYSEL SV. OTCA - okrem iného symbolicky vyjadruje aj návrat späť, do Cirkvi a prijatie jej života, poslania, cieľov a jej zápasu za svoj - čo sa, samozrejme, neobmedzuje len na túto modlitbu! NIEKTORÉ ODPUSTKOVÉ ÚKONY: Viac informácii nájdete v nasledovnej publikácii. |
| - Môžem jesť v piatok mäso? | Pôstna disciplína schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy § 1 - Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu. § 2 - Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov: (1) zdržovanie sa mäsitého pokrmu, (2) skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec, (3) čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút, (4) skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod., (5) zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie. Kán. 1245 CIC - Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, o ktorom sa hovorí v kán. 87, farár môže z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; a to môže urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne v noci zdržiavajú v dome. ZMYSEL: Tak, ako nedeľa je dňom spomienky na Ježišovo zmŕtvychvstanie, piatok je dňom spomienky na Jeho utrpenie a smrť na kríž. Tak, ako nedeľu nie je možné prežívať bez obrovskej radosti, nie je možné pripomínať si v piatok viac než inokedy cenu, ktorou za ňu zaplatil Ježiš Kristus bez toho, aby sa nás to tiež vnútorne nedotklo. Vonkajším znakom bolesti, ktorou súcitíme s Ježišovým utrpením a smrťou je aj to, že sa v tento deň, úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám... Naopak, "skutkom pokánia", ktorý robíme, viac než inokedy aj my pracujeme na tom, aby sme zomreli sebe a všetkému, čo nás spútava a zotročuje a aby sme tak, súc pochovaní s Kristom, s Ním stále viac vstávali k novému Životu. "Kresťan vidí pôst nie ako nejaký disciplinárny vrtoch Cirkvi, ktorý má človeka oberať o radosť. Keď niekomu umrie mama, otec, manžel či manželka, alebo dieťa, kto by vtedy mal chuť tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať? Isto nikto normálny, čo má srdce, cit. Piatkový pôst je pre veriaceho kresťana uvedomením si, že za mňa niekto umiera na kríži. Boží Syn kvôli mne umiera, a ja budem hodovať, tancovať alebo sa zabávať?" (Jozef Šoška, Christ-net - celý článok) |
