Sviatok milosrdenstva v liturgii Cirkvi (o. Peter Novák, farnosť Božieho milosrdenstva v Košiciach) Sviatok Božieho milosrdenstva má medzi všetkými formami úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktoré nám odovzdala sv. Faustína najväčší význam. Je to kvôli veľkým prisľúbeniam a jeho miestu v liturgii Cirkvi. Po prvýkrát Pán Ježiš hovorí o ustanovení tohto sviatku v Plocku, v súvislosti s namaľovaním obrazu: „Túžim, aby bol ustanovený sviatok milosrdenstva. Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva.“ (Den.49) Výber druhej veľkonočnej nedele vôbec nie je náhodný. Keď si pripomenieme, aká evanjeliová stať sa číta, je súvislosť úplne zrejmá. Ide o stretnutie Pána Ježiša s apoštolmi „večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami...“ (Jn 20,19) Po pozdrave pokoja dáva apoštolom osobitný dar Ducha Svätého, ktorým ich poveruje hriechy odpúšťať, alebo ak je to potrebné, ich zadržať. Teda na Druhú veľkonočnú nedeľu sa už oddávna zvestuje v súvislosti s Pánovým umučením a zmŕtvychvstaním dôležité ovocie milosrdenstva a prejav Božieho milosrdenstva, a to je odpustenie hriechov. Tento súvis si všimla aj sv. Faustína, ktorá v denníčku napísala: „vidím, že dielo vykúpenia je spojené s dielom milosrdenstva, ktoré žiada Pán“ (Den.89) O dôvodoch na ustanovenie nového sviatku v liturgickom kalendári Cirkvi hovorí Pán Ježiš, keď hovorí: „duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu – sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky“ (Den. 965). Aby sme túto záchranu využili, treba vedieť, že záchrana existuje. Treba poznať Boha v tajomstve jeho milosrdenstva, a tomuto poznaniu napomáha ustanovenie osobitného sviatku, ktorý obracia našu pozornosť na túto Božiu vlastnosť. Z hľadiska slávenia rozlišujeme prípravnú fázu, ktorou je novéna spočívajúca v modlitbe ruženca k Božiemu milosrdenstva počas deviatich dní. Tieto dni sa počítajú od Veľkého piatku. Aj keď sú rozšírené aj iné novény týkajúce sa Božieho milosrdenstva či úcty k sv. Faustíne, táto novéna skutočne obsahuje ako základ ruženec k Božiemu milosrdenstvu. V samotný deň sviatku má byť slávnostným spôsobom požehnaný a uctievaný obraz milosrdného Pána, kňazi majú hovoriť o Božom milosrdenstve a má byť prežitý v duchu úcty k Božiemu milosrdenstvu, teda v postoji dôvery. Ďalším dôležitým prvkom je prisľúbenie, ktoré je s jeho slávením spojené, a týka sa úplného odpustenia vín a trestov: „duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a k svätému prijímaniu, dosiahne úplne odpustenie vín a trestov“ (Den. 699). Profesor Rózycki vysvetľuje, že tento prísľub je niečím oveľa väčším než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy nie sú odpustením samotných vín. Táto mimoriadna milosť je zároveň väčšia, ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu. V uvedených prisľúbeniach Kristus spojil odpustenie všetkých vín a trestov so svätým prijímaním prijatým na sviatok milosrdenstva, čiže ho tým pozdvihol takpovediac na úroveň druhého krstu. Je samozrejmé, že sväté prijímanie musí byť na sviatok milosrdenstva nielen hodne prijaté, ale má spĺňať aj základné požiadavky úcty k milosrdenstvu, aby sme mohli získať úplné odpustenie vín a trestov. Pán Ježiš povedal, že „v tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.“ (Den. 699). Treba povedať, že cesta k vyhláseniu sviatku Božieho milosrdenstva nebola jednoduchá. V roku 1985 zaviedol ako prvý vo svojej diecéze sviatok Božieho milosrdenstva krakovský metropolita, kardinál František Macharski. Onedlho ho v tom nasledovali iné diecézy v Poľsku. Krátko pred blahorečením sv. Faustíny vydal Svätý stolec dekrét, ktorý dovoľoval sláviť sviatok Božieho milosrdenstva vo všetkých diecézach v Poľsku. Pápež Ján Pavol II. odporučil, aby „sa pri slávení liturgie tej nedele používali texty, ktoré sú na tento deň predpísané v rímskom misáli a liturgii hodín.“ Tento dekrét vyšiel 23.januára 1995. Od toho roku v liturgickom kalendári poľských diecéz sa používal zápis „Druhá veľkonočná nedeľa – čiže nedeľa Božieho milosrdenstva“. Pre celú Cirkev ustanovil tento sviatok pápež Ján Pavol II. 30.apríla 2000 v deň kanonizácie sv. Faustíny. V rímskom misáli sa tak k názvu Druhej veľkonočnej nedele dodáva „alebo Božieho milosrdenstva“. Najväčšie prisľúbenie odpustenia vín a trestov je spojené s hodným prijímaním Eucharistie, z čoho vyplýva, že nie je nutné, aby veriaci pristupovali k svätej spovedi v tento deň okrem prípadu, že sa nachádzajú v stave ťažkého hriechu. Ani v tomto prípade sa však nemusia spovedať v samotnú nedeľu. Ďalším charakteristickým prvkom je požehnanie a uctievanie obrazu Milosrdného. Pán Ježiš si prial, aby tento obraz bol požehnaný a osobitne uctený priamo v tento deň. Novéna, ktorá sa začína práve na veľký piatok, a spája nasledujúcich deväť dní, môže tak upriamiť pozornosť jednotlivých veriacich, k tajomstvu Božieho milosrdenstva, ktoré nám dal takého vznešeného Vykupiteľa. Po dňoch, kedy vidíme Pána Ježiša vo večeradle a na krížovej ceste, a po temných dňoch jeho pochovania, nasledujúca radosť zo zmŕtvychvstania oslavuje toho, ktorý sa rozhodol byť milosrdným Pánom skôr, než spravodlivým.
V našej farnosti sme slávili Nedeľu Božieho milosrdenstva , uctením si relikvie sv. Jána Pavla II. pápeža , apoštola Božieho milosrdenstva. Práve on ustanovil v Cirkvi slávenie tohto sviatku a práve on v roku 2005 zomrel v predvečer tohto sviatku.
