Kostol Krista Kráľa vo Švábovciach postavili v dominantnej polohe niekedy začiatkom druhej polovice 13. storočia ako ranogotickú stavbu s neskororománskymi prvkami. Tunajší kňaz sa spomína už v roku 1268 v zozname združenia spišských farárov. Je to jednoloďový chrám s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, 
južnou predsieňou a prestavanou západnou vežou. Z ranogotickej stavby sa doposiaľ zachovala veža a obvodové múry.
O približne 100 rokov neskôr prešla stavba väčšou gotickou prestavbou. V priebehu tretej štvrtiny 14. storočia dostal kostolík v dvoch fázach freskovú výzdobu. Z prvej fáze freskovej výzdoby pochádza fragment obrazu zrejme sv. Mikuláša so spiacimi pannami na východnej stene presbytéria z obdobia okolo polovice 14. storočia. Maľby v presbytériu a na severnej stene lode pochádzajú zo 70. - 80. rokov 14. storočia. V presbytériu ide o výjavy zo života viacerých svätcov (sv. Tomáš, asi sv. Kataríny), obraz Panny Márie Ochrankyne a sv. Michala archanjela vážiaceho duše. Na severnej stene lode ide o rozsiahly cyklus výjavov zo života Krista, v staršej literatúre sa spomínajú aj scény z ladislavskej legendy. Fresková výzdoba bola upravovaná aj v 19. storočí.
Začiatkom 20. storočia boli sčasti odkryté maľby na severnej stene lode, reštaurovanie freskovej výzdoby sa realizovalo v rokoch 1930 - 31. Exteriér a interiér bol radikálne upravený. Oltár zasvätený Kristovi Kráľovi bol vysvätený biskupom Jánom Vojtaššákom 25.10.1931 a boli doň vložené pozostatky sv. mučeníkov Ondreja a Benedikta. Pôvodne bol kostol zasvätený sv. Filipovi a Jakubovi.
Vzácnosťou sú zvony. Veľký zvon z roku 1629, stredný zvon z roku 1658. V roku 1907 obvodný notár spomína existenciu najmenšieho zvona bez bližšej identifikácie.